Pochopenie maximálneho priemerného pracovného času v EÚ

Právne predpisy o maximálnom pracovnom čase v EÚ

V Európskej únii sa blaho zamestnancov a zdravá rovnováha medzi pracovným a súkromným životom chránia právnymi predpismi, ktoré upravujú maximálny priemerný pracovný čas. Cieľom európskeho pracovného práva je podporovať fyzické a duševné zdravie pracovníkov tým, že ich chráni pred nadmerným pracovným časom.

Charta základných práv Európskej únie

Právo na spravodlivé pracovné podmienky je stanovené v Charter of Fundamental Rights of the European Union. Podľa článku 31 ods. 2 charty má každý pracovník právo na obmedzenie maximálneho pracovného času, ako aj na denný a týždenný odpočinok a ročnú platenú dovolenku.

Právna sila charty

Charta je návrh zákona o ľudských právach EÚ a je súčasťou primárneho práva EÚ. Článok 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii priznáva charte rovnakú právnu silu ako zmluvám, na ktorých je Únia založená (Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie). Ako sa uvádza v článku 53 charty a ako uviedol Súdny dvor Európskej únie, úroveň ochrany základných práv stanovená chartou sa vždy považuje za minimálny štandard pre vnútroštátne opatrenia na vykonávanie práva EÚ (vec C-617/10, Åkerberg Fransson, bod 29).

Európska smernica o pracovnom čase

Spoločné minimálne normy pre organizáciu pracovného času v členských štátoch sú stanovené v Európska smernica o pracovnom čase (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času). Smernica je kľúčovou súčasťou pracovného práva EÚ, ktorej cieľom je chrániť zdravie a bezpečnosť pracovníkov pred rizikami, ktoré predstavuje nadmerná práca alebo nedostatočný čas odpočinku.

Maximálny počet pracovných hodín a prestávok na odpočinok

Podľa smernice musí každý členský štát (minimálne) zabezpečiť, aby maximálny priemerný pracovný čas zamestnancov nepresiahol 48 hodín týždenne vrátane nadčasov. Pri výpočte 48-hodinového limitu sa týždenný pracovný čas môže spriemerovať najviac za 4 mesiace (štandardné ustanovenie), 6 mesiacov (zo zákona, pri určitých činnostiach) alebo 12 mesiacov (len na základe kolektívneho vyjednávania).

Minimálna doba odpočinku a ročná dovolenka

Smernica tiež stanovuje minimálny denný a týždenný odpočinok, minimálnu platenú ročnú dovolenku a dodatočnú ochranu pracovníkov pracujúcich v noci. Je však dôležité zdôrazniť, že jednotlivé členské štáty môžu zaviesť zákony, ktoré sú pre pracovníkov priaznivejšie.

Súbežné zmluvy

V roku 2021 sa Súdny dvor Európskej únie zaoberal otázkou viacerých pracovných zmlúv jedného zamestnanca u toho istého zamestnávateľa. Súdny dvor sa zaoberal otázkou, či smernica stanovuje absolútne limity v prípade súbežných zmlúv s jedným alebo viacerými zamestnávateľmi, alebo či sa ustanovenia smernice vzťahujú na každý pracovný pomer osobitne. Súdny dvor rozhodol, že minimálna denná doba odpočinku sa vzťahuje na zmluvy ako celok, a nie na každú z nich osobitne.

Európsky pilier sociálnych práv

Zabezpečenie zdravých a bezpečných pracovných podmienok je jednou z koncepcií Európskeho piliera sociálnych práv (EPSR). Pilier stanovuje 20 kľúčových zásad v ktorom sa uvádzajú základné práva a podporné mechanizmy nevyhnutné na zlepšenie životných a pracovných podmienok, ako aj na zvýšenie sociálnych štandardov v členských štátoch EÚ. Medzi týmito zásadami sa zásada 10 osobitne zaoberá významom zdravého, bezpečného a dobre prispôsobeného pracovného prostredia (Zdravé, bezpečné a dobre prispôsobené pracovné prostredie a ochrana údajov). Integrácia politiky rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom je rozhodujúcim prvkom pri vytváraní takéhoto prostredia.

Vplyv Európskeho piliera sociálnych práv

Hoci Európsky pilier sociálnych práv nie je právne záväzný, je viac ako len teoretický rámec; aktívne formuje postupy a politiky v celej Európe tým, že nabáda členské štáty, aby aktualizovali svoje sociálne a pracovné zákony a normy. Okrem toho členské štáty podporili realizáciu krokov na dosiahnutie súladu so zásadou 10 prostredníctvom finančných a legislatívnych iniciatív EÚ.

Záver

Záverom možno povedať, že požiadavka zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné prostredie je základom pracovného práva EÚ a pracovníci majú právo na vysokú úroveň ochrany svojho zdravia a bezpečnosti pri práci. V tejto súvislosti je dôležité zvýšiť povedomie o existujúcich sociálnych právach a lepšie podporovať ich uplatňovanie členskými štátmi.