Paul Watson: Arrest of whale conservationist in Greenland

Zatknutie aktivistu

21. júla 2024 bol v Grónsku zatknutý Paul Watson, známy environmentálny aktivista, ochranár morskej fauny a zároveň zakladateľ ochranárskych organizácí Sea Shepherd Conservation Society a Captain Paul Watson Foundation. Dánske úrady jeho zatknutie odôvodnili medzinárodným zatykačom, ktorý vydalo Japonsko v roku 2012 v súvislosti s minulými aktivitami organizácie Sea Shepherd namierenými proti japonským veľrybárskym lodiam v Antarktickom oceáne. Kapitán Watson bol zatknutý na palube lode M/Y John Paul DeJoria v grónskom meste Nuuk, kde loď zastavila, aby doplnila palivo cestou na misiu prekaziť zabíjanie veľrýb novou japonskou veľrybárskou loďou Kangei Maru. Japonsko už doručilo dánskemu ministerstvu spravodlivosti žiadosť o vydanie Paula Watsona na trestné stíhanie (Grónsko je autonómnym územím Dánskeho kráľovstva).

Kto je kapitán Paul Watson

73-ročný Paul Watson sa stal známym aj vďaka dokumentárnemu seriálu Whale Wars (Animal Planet, 2008-2015), ktorý sledoval úsilie organizácie Sea Shepherd chrániť veľryby pred japonskými veľrybárskymi loďami v Antarktickom oceáne. Seriál zobrazoval napäté situácie aj nebezpečenstvo, ktorým čelili posádky Sea Shepherd, čím prispel k zvýšeniu povedomia verejnosti o otázkach týkajúcich sa ochrany morského života. Kapitán Paul Watson zastáva stratégiu „priamej akcie“ a svoje aktivity odôvodňuje právom organizácií Sea Shepherd či Captain Paul Watson Foundation presadzovať medzinárodný dohovor na ochranu veľrýb. Za prácu Sea Shepherd Conservation Society bol v januári 2008 označený britským denníkom The Guardian za jedného z “50 ľudí, ktorí môžu zachrániť planétu“.

Medzinárodná veľrybárska komisia

Svetový lov veľrýb je regulovaný Medzinárodnou veľrybárskou komisiou (The International Whaling Commission, IWC), ktorá bola založená na základe Medzinárodného dohovoru o regulácii lovu veľrýb (International Convention for the Regulation of Whaling, ICRW) v roku 1946. Komisia má aktuálne 88 členských krajín, pričom Slovenská republika pristúpila k dohovoru a členom Komisie sa stala v roku 2005. Okrem ochrany veľrýb a regulácie ich lovu sa agenda Komisie rozšírila aj o znečistenie a hluk oceánov, vedľajšie úlovky (bycatch) či udržateľné pozorovanie veľrýb. V roku 1982 Komisia prijala moratórium na komerčný lov všetkých druhov veľrýb, pričom tento medzinárodný zákaz vstúpil do platnosti v roku 1986. V roku 1994 Komisia vyhlásila oblasť Antarktického oceánu za útočisko veľrýb, v ktorom je ich komerčný lov zakázaný (Southern Ocean Whale Sanctuary). Japonsko ako člen Komisie i napriek prijatému moratóriu pokračovalo v love veľrýb, ktorý krylo zámienkou vedeckého výskumu (vedecký program JARPAII).

Rozsudok Medzinárodného súdneho dvora proti Japonsku

V roku 2014 Medzinárodný súdny dvor v Haagu (ICJ) rozhodol, že japonský program lovu veľrýb na Antarktíde JARPA II v skutočnosti nie je na účely vedeckého výskumu ako tvrdí Japonsko, a nariadil jeho dočasné zastavenie. Súdny dvor zároveň vyslovil, že Japonsko porušilo medzinárodný dohovor (ICJ, Whaling in the Antarctic (Australia v. Japan: New Zealand intervening), 2014). Z pohľadu ochrany veľrýb bol tento rozsudok považovaný za významné víťazstvo, ale iba do momentu, keď Japonsko novembri 2015 oznámilo IWC, že obnoví lov veľrýb počas sezóny 2015 – 2016 v rámci svojho nového programu vedeckého výskumu veľrýb (program NEWREP-A). Následne v roku 2019 Japonsko odstúpilo od Medzinárodného dohovoru o regulácii lovu veľrýb a obnovilo ich komerčný lov.

Uznesenie Európskeho parlamentu

Napriek medzinárodnému zákazu komerčného lovu veľrýb, ktorý vstúpil do platnosti v roku 1986, Japonsko pokračovalo vo svojich veľrybárskych aktivitách. Európsky parlament uznesením zo dňa 6. júla 2016 vyzval Japonsko, aby zastavilo svoje veľrybárske činnosti a dodržiavalo závery Medzinárodnej veľrybárskej komisie, pretože inak ohrozuje ochranu biodiverzity a morských ekosystémov. Európsky parlament sa tiež uzniesol, že lov veľrýb zo strany Japonska považuje za rozporný s medzinárodným právom, keďže obnovením lovu Japonsko ignoruje rozsudok Medzinárodného súdneho dvora (Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o rozhodnutí Japonska obnoviť lov veľrýb v sezóne 2015 – 2016 (2016/2600(RSP)).

Žiadosť Japonska o extradíciu

Zatknutie kapitána Paula Watsona v Grónsku vyvolalo medzinárodnú polemiku, keďže v očiach mnohých je Paul Watson hrdinom a ochrancom morského života a extradícia z Grónska do Japonska by mohla znamenať vážny precedens v oblasti medzinárodného práva aj v oblasti práv ochranárov i environmentálnych aktivistov. Japonsko, ktoré požiadalo o extradíciu Paula Watsona, ho obvinilo z poškodenia veľrybárskej lode a ublíženia na zdraví počas incidentov na Antarktíde v roku 2010, za čo mu hrozí až 15 rokov väzenia. Japonsko a Dánske kráľovstvo nemajú uzatvorenú zmluvu o extradícii. O tom, či existuje právny základ na extradíciu, rozhodne dánske ministerstvo spravodlivosti. To zároveň  potvrdilo, že vzhľadom na autonómny status Grónska sa prípadné vydanie Paula Watsona musí uskutočniť na základe grónskych predpisov o extradícii a grónskeho Trestného zákonníka.

Chýba dôkazný základ

Dánske vnútroštátne predpisy o extradícii povoľujú vydanie osôb za určitých okolností. Vydanie sa však nesmie uskutočniť, ak po vydaní existuje riziko, že dotknutá osoba bude vystavená prenasledovaniu ovplyvňujúcemu jej život alebo slobodu z dôvodu jej pôvodu, príslušnosti k určitej etnickej skupine, náboženského alebo politického presvedčenia alebo z politických dôvodov. Vydanie sa nesmie uskutočniť ani vtedy, ak existuje riziko, že dotknutá osoba bude po vydaní vystavená mučeniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu alebo ak možno z dôvodu osobitných okolností predpokladať, že obvinenie alebo odsúdenie týkajúce sa činu, pre ktorý sa žiada o vydanie, nemá dostatočný dôkazný základ.

Podmienky v japonských väzniciach

Podmienky v japonských väzniciach boli v minulosti opakovane kritizované medzinárodnými organizáciami pre ľudské práva pre ich vysokú mieru preplnenosti, prísne pravidlá disciplíny a nedostatok transparentnosti. Tieto skutočnosti vyvolávajú obavy o osud 73-ročného Paula Watsona, ak by bol vydaný do Japonska. Francúzsko udelilo Watsonovi v roku 2016 politický azyl a poskytlo mu ochranu ho pred žiadosťami Kostariky a Japonska o extradíciu na základe obvinení, o ktorých Paul Watson tvrdí, že sú vykonštruované. Vzhľadom na to francúzsky prezident Emmanuel Macron po zatknutí Paula Watsona v Grónsku v júli 2024 požiadal dánske úrady, aby Paula Watsona do Japonska nevydali.

Advokáti Paula Watsona označili kroky Japonska za osobnú pomstu a tvrdia, že  jeho vydanie do Japonska by bolo porušením Európskeho dohovoru o ľudských právach, pretože Japonsko nerešpektuje medzinárodné štandardy práva na spravodlivý proces ani medzinárodné štandardy týkajúce sa podmienok vo väzniciach. Obhajoba sa tiež domnieva, že na extradíciu známeho aktivistu neexistuje žiadny dôvod a samotné  zatknutie považuje za pokus zastaviť pokračujúci aktivizmus Paula Watsona proti japonskému lovu veľrýb. Japonsko údajne chcelo zabrániť pútaniu negatívnej pozornosti verejnosti na svoje nové veľrybárske plavidlo – “plávajúci bitúnok” Kangei Maru.

Verejná podpora Paula Watsona

Kvôli dodržiavaniu svojich zásad sa Paul Watson v minulosti už niekoľkokrát dostal do situácií, ktoré vyústili k jeho zatknutiu. Zatiaľ čo niektorí ho považujú za extrémistu, pre iných je hrdinom, vyznamenaným environmentálnym aktivistom, ochrancom oceánov a morského života. Zatknutie Paula Watsona v Grónsku v každom prípade vyvolalo vlnu nespokojnosti u verejnosti ako aj medzi rôznymi známymi osobnosťami, vrátane hercov, politikov i environmentálnych aktivistov. Francúzska online petícia vyzývajúca francúzskeho prezidenta Macrona, aby požiadal Dánsko o okamžité prepustenie Paula Watsona, získala za krátku dobu viac ako 700.000 podpisov, zatiaľ čo ďalšia petícia Sea Shepherd France, ktorá vyzýva dánsku premiérku Mette Frederiksen, aby Watsona nevydala, má viac než 110.000 podpisov.

Kapitánovo prepustenie

Za prepustenie Paula Watsona sa verejne postavili Brigitte Bardot, herečka Daryl Hannah, známa britská biologička Jane Goodall, oceánografka Dr. Sylvia Earle, austrálsky environmentalista Bob Brown, herci Martin Sheen a Pierce Brosnan, hudobník Bryan Adams, filmový režisér James Cameron, či francúzska heavy metalová skupina Gojira známa z otváracieho ceremoniálu olympijskych hier v Paríži. Okamžité prepustenie Paula Watsona žiada aj 73 politikov z desiatich rôznych krajín, ktorí podpísali list dánskej premiérke Mette Frederiksen. Za iniciatívou stojí Emma Fourreau, poslankyňa Európskeho parlamentu a členka Výboru pre Rybolov, ktorá varovala pred ďalekosiahlymi následkami zatknutia Paula Watsona.

Kangei Maru a načasovanie zatknutia

Kým sa Japonsko v roku 2019 nestiahlo z Medzinárodnej veľrybárskej komisie, využívalo výnimku z moratória na komerčný lov veľrýb, ktorá umožňuje lov na vedecké účely, čím krylo svoje skutočné aktivity. Napriek tomu, že vzorky pre vedecný výskum veľrýb je možné získavať bez ich zabíjania, Japonsko nedodržiavalo svoje medzinárodné záväzky v oblasti ochrany morských cicavcov. 

Hoci Japonsko je za komerčný lov veľrýb dlhodobo kritizované, teraz predstavilo svetu ešte väčšiu veľrybársku loď, ktorá má nahradiť tie predošlé. Úplne nová, takmer 9 300-tonová loď Kangei Maru za takmer 48 miliónov amerických dolárov má dojazd až 13 000 kilometrov, čo by postačovalo na dosiahnutie Antarktického oceánu.

V tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť ani fakt, že zatknutie aktivistu Paula Watsona na základe 12-rokov starého medzinárodného zatykača korešponduje s časom spustenia lode Kangei Maru do prevádzky. Ďalšie otázniky vyvoláva aj skutočnosť, že k zatknutiu ochranára veľrýb došlo za súčinnosti dánskych úradov, pričom Dánsko je od roku 1950 členom Medzinárodnej veľrybárskej komisie presadzujúcej moratórium na komerčný lov veľrýb.

Svet očakáva rozhodnutie Dánska

Zatknutie Paula Watsona je dôležitým momentom v boji za ochranu oceánov a veľrýb a môže ovplyvniť smerovanie politiky ochrany životného prostredia na celosvetovej úrovni. Pokiaľ ide o rozhodovanie o extradícii, Grónsko, ako autonómna časť Dánskeho kráľovstva, ako aj samotné Dánsko, sa nachádzajú v zložitej právnej situácii. Dánska vláda je pod silným tlakom medzinárodnej komunity, aby sa postavila na stranu ochrany prírody a práv aktivistov. Je nepochybné, že konečné rozhodnutie Dánska bude mať významný dopad na budúcnosť ochrany morského života ako aj na budúcnosť medzinárodného aktivizmu.